Forenzné testy

Forenzná psychológia je psychologická disciplína aplikovaná v oblasti práva. Integruje relevantné poznatky psychologických odborov, predovšetkým psychológie osobnosti, psychopatológie, klinickej a sociálnej psychológie na jednej strane a na strane druhej poznatky právnych disciplín, kriminológie a sociológie. Označenie pochádza z latinského základu fórum, tzn. trhovisko, námestie, kde sa odohrávali taktiež súdne spory.

Forenzná psychológia - má využitie aj napríklad pri riešení opatrovníctva detí pri rozvodovom konaní a celkovo pri rodinnoprávnych problémoch. Forenzná psychológia teda zasahuje jednak do psychológie, a jednak do právnych vied. Ako znalec býva forenzný psychológ prizvaný vtedy, keď sa objavia sporné otázky pri trestnoprávnom, rodinnoprávnom a pracovnoprávnom konaní. Forenzná psychológia zaoberá psychológiou jednotlivých účastníkov právneho procesu, psychickými a sociálno-psychologickými zvláštnosťami jednotlivých etáp jeho realizácie (psychológia vyšetrovania, súdneho procesu, výkonu trestu) i psychologickými problémami právnych odvetví. Ústredná je zameranosť na osobnosť človeka v zložitej interakcii so svetom vrátane prispôsobenia sa právnym a sociálnym normám. 

Forenzná psychológia - je teda aplikovanou vednou disciplínou, ktorá sa zaoberá problémami v právnej praxi, konkrétne skúma ľudí, ktorí spáchali alebo páchajú trestný čin, rovnako aj obeťami či svedkami trestných činov. Forenzná psychológia má tri hlavné funkcie - poskytuje psychologické služby justičným a legislatívnym systémom, získava špeciálne znalosti o legálnych záležitostiach, ktoré sa dotýkajú psychologickej praxe a uskutočňuje výskum právnych problémov, ktoré zahŕňajú psychologické procesy Psychologické disciplíny zároveň obohacuje o rad nových zistení, najmä o správaní človeka v záťažových, hraničných situáciách, v uplatňovaní i v konfrontácii so sociálnymi a právnymi normami. Poskytuje psychologické služby justičným a legislatívnym systémom, získava špeciálne znalosti o legálnych záležitostiach, dotýkajúcich sa psychologickej praxe a uskutočňuje výskum právnych problémov, ktoré zahŕňajú psychologické procesy.

Na forenznej psychológii - je zaujímavé to, že sa snaží poodhaliť myslenie človeka a vysvetliť jeho správanie, ktoré je v rozpore so sociálnymi a právnymi normami a prekračuje určité hranice. Centrom pozornosti je teda osobnosť človeka, ktorý sa ocitá v komplikovanom vzťahu so svetom okolo neho a jeho prispôsobenie sa právnym a sociálnym normám. Forenzná psychológia má teda za úlohu analyzovať motiváciu, ktorá stojí za uskutočnením trestného činu, jej súčasťou je aj psychodiagnostika.

Z definície forenznej psychológie - vyplýva, že svojou náplňou zasahuje do dvoch vedných systémov – psychologických a právnych vied. Obe vedné disciplíny – právo a psychológia – sa spájajú vo funkcii poznávacej. Adekvátna klasifikácia správania (právna kvalifikácia činu) sa nutne musí opierať o poznanie jeho bezprostredných príčin (motivácie), miery uvedomenia si jeho cieľov (zavinenia) a pod. Do značnej miery druhým styčným bodom oboch disciplín je ich cieľ – modifikácia deviantneho správania (ochrana spoločnosti). V týchto oblastiach sa k sebe blíži ich jazyk, čo uľahčuje vzájomné ovplyvňovanie alebo obohacovanie.

Začiatky forenznej psychológie - (prvá etapa) sa objavujú na konci 18. storočia prácami C. von Eckarthausena (1791), J. Schaumanna (1792) a A. Müncha (1799), ktorí boli orientovaní predovšetkým kriminalisticky . Prvá etapa vývinu forenznej psychológie vrcholí na prelome 19. a 20. storočia monografiou „Kriminalpsychologie“ od H. Grossa (1905) a Claparédovými prednáškami súdne psychológie na univerzite v Ženeve. Tieto prednášky znamenali začiatok druhej etapy vývinu forenznej psychológie, etapy „súdnej“.

Forenzná psychológia - sa vo svojom vývoji v prvých dvoch etapách orientovala na riešenie praktických úloh kriminalistiky a justície. Významnou mierou k tomu prispievali jednak právni odborníci, v Európe predovšetkým kriminalisti a jednak psychológovia inak orientovaní. Preto prevládal prakticistický prístup, čo sa odrážalo v absencii vlastnej psychologickej teórie kriminálneho správania a teda v obmedzenej aplikovateľnosti poznatkov.

V súčasnosti pôsobí - väčšina našich forenzných psychológov v expertíznej činnosti (ako znalci z odvetví klinickej psychológie, detskej psychológie, dopravnej psychológie a sexuologickej psychológie), vo výskume (rezortné výskumné inštitúcie ministerstiev spravodlivosti a vnútra), vo väzenstve, ďalej v oblasti primárnej (psychologické poradne pre deti a mládež) i sekundárnej (DD, VÚM) prevencie delikvencie. Odborne a profesijne sú psychológovia na Slovensku združení v sekcii forenznej psychológie Slovenskej psychologickej spoločnosti. Pre účely výkladu je táto schéma nasledovná:

a) Kriminalistická psychológia (fáza prípravná) – zameriavajúca sa na osobnosť policajta, predovšetkým vyšetrovateľa, ďalej obvineného, svedka a na ich interakciu v špecifických podmienkach.
b) Súdna psychológia (fáza rozhodovacia) – v centre pozornosti leží osobnosť sudcu, prokurátora, obhajcu, i obžalovaného a ich vzájomná interakcia v súdnej sieni, psychologická expertíza.
c) Penitenciárna psychológia - (fáza vykonávacia), ktorá sa orientuje na problémy spojené s výkonom trestu, predovšetkým na psychologické aspekty klasifikácie odsúdených, penitenciárnu diagnostiku.
d) Postpenitenciárna psychológia - (fáza reintegračná). Jej samostatnosť je sporná. Niektorí autori ju radia do psychológie poradenskej. Psychológ v tejto oblasti sa podieľa na skúmaní (diagnostike) osobnosti prepusteného z VTOS a na zaobchádzanie a terapiu s ním, ďalej na riešenie problému adaptácie.
e) Kriminologická psychológia - ktorá sa z triedenia zdanlivo vymyká. Kriminológia však vytvára predpoklady pre formovanie racionálnej stratégie obmedzovania kriminality, teda pre trestnú politiku. Zaoberá sa teda psychologickými aspektmi kriminálneho správania (teóriami), prevenciou trestnej činnosti a viktimológiou.
f) Niektorí autori ako relatívne samostatnú disciplínu vyčleňujú policajnú psychológiu. V ich chápaní sa zaoberá najmä výberom a výcvikom policajtov, výcvikom riadiacich pracovníkov a intervenciami v osobných krízach súvisiacich najmä s výkonom služby.

Psychológ - je pri svojom odbornom působení vedený k tomu, aby využil svoje poznatky na prospech klienta. Forenzný psychológ sa pri súdnej expertíze orientuje na získanie pokiaľ možno objektívnych údajov o klientovi, aby poskytol OČTK jeho maximálne objektívny obraz. Terapeutický aspekt pri tom rolu nehrá a ani hrať nemá. Pomoc klientovi v tomto prípade môže znamenať iba jediné – prispieť k objektívnemu posúdeniu prípadu a tak ku spravodlivému rozhodnutiu súdu.

Komplexná forenzná diagnostika - zistenie závažnosti psychickej poruchy či ochorenia, vyšetrenie štruktúry osobnosti klienta, emotivity, sociability, schopnosti človeka sa vysporiadať so záťažou, zistenie podielu psychosociálnych resp. osobnostných faktorov v rámci diferenciálnej diagnostiky. Vyšetrenie intelektu a kognitívnych funkcií a prip. miery ich postihnutia.

Forenzný psychológ - pracujúci v penitenciárnej alebo postpenitenciárnej oblasti sa popri diagnostickej činnosti orientuje taktiež aj na terapiu (zaobchádzanie) eventuálne na modifikáciu klientovho deviantného správania. Metódy, ktoré pritom používa, sú predovšetkým psychologické (psychoterapia, poradenstvo, krízová intervencia a pod.). Žiadna z nich nesmie ponižovať ľudskú dôstojnosť alebo v iných sférach poškodzovať osobnosť, ani somatické, telesné zdravie klienta.