IQ testy

IQ testy sú buď komplexné - ktoré merajú viac schopností človeka nie iba IQ (sem zaraďujeme napríklad: analytický test, test Army beta, test štruktúry inteligencie, Wechslerovy testy, a ďalšie) alebo čiastočné, testy inteligencie, ktoré merajú len IQ, hlavne všeobecnú inteligenciu. (Sem patrí Domino test, CF 1, CF 2, CF 3, test UNESCO test progresívnych matíc a iné). IQ test sa skladá z niekoľkých subtestov verbálnych (sem patrí napríklad porozumenie, aritmetika, podobnosti, slovná zásoba atď.) a niekoľkých subtestov výkonnostných (napríklad dokončenie obrázku, zostavovanie predmetov, usporiadanie obrázkov do správneho poradie,…)

Inteligencia IQ je pojem – ktorý považujem za veľmi zaujímavý. Zaujímavý nielen preto, že je to pojem komplikovaný, ale aj preto, že sa nám dodnes nepodarilo vytvoriť jeho jednotnú definíciu. Prvé pokusy zistiť čo je to inteligencia, vznikali v Lipsku, kde bolo vytvorené Wundtom prvé psychologické laboratórium v roku 1879. Prvé pokusy o meranie inteligencie sa objavujú už v 19. storočí, kedy sa IQ určovalo meraním veľkosti mozgu. Dnes už používame iné metódy merania IQ – inteligenčné testy. Prvé pokusy o meranie inteligencie sa objavujú už v 19. storočí, kedy sa IQ určovalo meraním veľkosti mozgu. Dnes už používame iné metódy merania IQ – inteligenčné testy. Meranie inteligencie pomocou testov použil ako prvý Alfréd Binet a tieto testy boli určené deťom. Od tej doby boli testy modernizované, upravované a ďalej rozvíjané až do dnešných podôb, kedy si IQ nechávajú testovať všetky vekové skupiny.

Inteligencia sama o sebe – síce nezaručuje úspech v povolaní, ale predstavuje základ úspešnej kariéry. Dnes sa v mnohých povolaniach používajú vstupné testy, ktoré sú veľmi podobné inteligenčným testom, ale zachytávajú aj ďalšie vlastnosti, požadované špeciálne pre dané zamestnanie. Inteligenčné testy sa môžu použiť i ako súčasť osobných testov. Ale dobrá správa je, že testy sa dajú natrénovať. Inteligencia nie je faktor, ktorý platí všeobecne. Každý človek má rozdielne špecifické nadanie i nedostatky. Bolo by teda nesprávne tvrdiť, že niekto je hlúpy len preto, že matematika je jeho slabá stránka. Správnejšie je povedať, že človek môže mať tzv. kompenzáciu- silné stránky v inej sfére, napr. vo verbalnej oblasti. Inteligenčný test nemôže zachytiť celé spektrum inteligencie, ktoré je pre každého človeka charakteristické. Inteligenciu, tak ako ju chápeme, možno merať len v jej čiastkových oblastiach.

Vypočítaná hodnota – teda IQ jednotlivca, poukazuje totiž len na malú časť jeho schopností. Zvláštne nadanie, ako napríklad mimoriadne schopnosti, sa pri IQ vôbec neprejaví, alebo len čiastočne. V zásade rozoznávame dva druhy IQ testov: verbálne a neverbálne. Verbálne testy zisťujú schopnosť nachádzať napr. nadradený pojem pre daný rad pojmov (napr. buk, dub, tis, jedľa = strom), identifikovať pojem, ktorý do radu nepatrí (pes, mačka, korytnačka, auto = auto), nájsť zákonitosti radu čísiel (1, 4, 8, 13, 19, 26), riešiť slovné matematické úlohy a pod. Neverbálne testy zisťujú napríklad schopnosť poskladať z kociek určitý tvar, usporiadať obrázky podľa časového a logického sledu a podobne.

Pri psychodiagnostickom vyšetrení – sa používajú špeciálne metódy, určené na získanie diagnosticky cenných informácií o vyšetrovanej osobe. Psychodiagnostické metódy môžeme zjednodušene rozdeliť na metódy klinické a testové. Klinické postupy nie sú viazané žiadnymi presne definovanými pravidlami a nemajú štatistický základ. V klinickej praxi sa využíva najčastejšie rozhovor a pozorovanie, niekedy aj analýza spontánnych produkcií pacientov. Tieto metódy pri vyšetrovaní a diagnostike používajú nielen psychológovia, ale aj lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci. Pri ich vyhodnocovaní hrá veľkú úlohu skúsenosť a odbornosť vyšetrujúceho. Testové metódy sú štandardné vyšetrovacie postupy s matematicko-štatistickým základom. Sú štandardizované a používajú sa pri nich psychodiagnostické (psychologické) testy.

Medzi klinickými a testovými metódami – nie je ostrá hranica, mali by sa vhodne doplňovať. V ideálnom prípade by malo psychodiagnostické vyšetrenie využívať oba typy postupov. Napríklad v rutinnej klinickej praxi psychológ nepoužíva len testy (t.j. špecifické psychodiagnostické metódy), ale vyšetrenie pozostáva z klasickej fázy nadviazania kontaktu, anamnestického rozhovoru, aplikácie testov, pozorovania pacienta počas celého kontaktu a záverečnej fázy (napríklad zameranej na zníženie napätia, ktoré vzniklo počas vyšetrenia). Pri hodnotení a interpretácii výsledkov sa využívajú (v prípade dostupnosti) aj tzv. objektívno-anamnestické údaje (napríklad od príbuzných alebo zo zdravotnej dokumentácie). Zistenia z vyšetrenia formuluje psychológ písomne v náleze z klinického psychologického vyšetrenia.

Nález z psychologického vyšetrenia – by mal obsahovať popis zistení z klinických metód aj testov (vrátane kvantitatívnych výsledkov a ich interpretácie) a odpoveď na otázku alebo otázky, formulované v žiadosti o vyšetrenie. V optimálnom prípade lekár a psychológ vzájomne komunikujú a konzultujú nálezy. Z hľadiska klinických metód sú psychológ a lekár partneri (pretože ich využívajú obaja), ale psychológ má navyše testové metódy, ktoré rozširujú diagnostické možnosti.

Prechodom medzi - klinickým psychiatrickým vyšetrením a psychodiagnostickými testami sú posudzovacie stupnice. Termín mental test (z anglického „duševná skúška“) prvýkrát použil americký psychológ James McKeen Catrell v roku 1890 na označenie jednotnej zostavy psychologických skúšok, zameraných na meranie individuálnych rozdielov. Pojem test sa udomácnil nielen v psychológii, ale aj v medicíne, v štatistike, technike, ale aj v iných disciplínach. V prípade záujmu o absolvovanie psychologických testov na inteligenciu nás neváhajte kontaktovať.

•  Dĺžka psychologickej diagnostiky:  60 - 180 minút  resp.  individuálne dohodou 
•  Miesto konania psychodiagnostiky:  online forma al. osobne / Bratislava / Slovenská republika
•  Forma a spôsob psychodiagnostiky:  individuálna (One to One) al. skupinová - prispôsobujeme potrebám klientov
•  Termíny diagnostiky a testovania: psychologickú diagnostiku realizujeme - dohodou - priebežne počas pracovných dní alebo víkendov
•  Cieľová skupina klientov diagnostiky:  každý kto túži po širšom psychologickom sebapoznaní v osobnom, profesnom alebo vzťahovom živote