Asertivita znamená primerané a úprimné vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov i názorov tak v pozitívnej i negatívnej podobe bez toho, aby sme porušovali práva iných i svoje vlastné. Asertívne správanie je teda také správanie, pri ktorom si dokážeme presadiť svoje požiadavky a potreby takým spôsobom, aby sme zbytočne neubližovali iným a zachovali si sebaúctu. Asertívnemu správaniu sa musíme naučiť. Existuje niekoľko techník ukazujúcich, ako na to. V každom prípade bez potrebných vedomostí a zručností to samému človeku ide ťažko.
Asertivita je zdravý prístup k životu a k druhým ľuďom pri vyjadrení svojich názorov a potrieb
Čo vlastne znamená asertivita a asertívna komunikácia ? S týmto pojmom sa dnes stretávame pomaly na každom kroku. Väčšinou je prezentovaná ako “ideálna” forma komunikácie, vďaka ktorej dosiahneme celú plejádu pozitívnych výsledkov, od zvýšeného sebavedomia, cez osobný úspech, až po zníženie stresu a zlepšenie zdravotného stavu. V praxi sa však často stretávame s trochu pokriveným vnímaním asertivity. Je možné, že to vychádza aj z jej názvu – “to assert” znamená v angličtine okrem iného aj presadzovať či tvrdiť. Mnoho ľudí asertivitu považuje za prístup, ktorého podstatou je presadzovať svoje názory. Často bohužiaľ s príliš malým ohľadom na ostatných. V tomto pokrivenom vnímaní sa asertivita stáva synonymom diplomatickej agresivity.
1. Schopnosť jasne, úprimne a bez hodnotenia vyjadriť:
– to, čo vnímane
– pocity, ktoré cítime
– naše potreby a hodnoty
– naše priania a zámery
2. Vnútorné nastavenie rovnocennosti:
– moje názory a názory druhých sú rovnocenné
– žiť slobodne a zároveň plne rešpektovať slobodu druhých (nájsť hranice a rešpektovať ich)
– snažiť sa o maximálnu možnú rovnocennosť aj pri konfliktoch (pri vzájomnom obmedzení slobody)
– udržiavať dlhodobú rovnocennosť vo vzťahoch
3. Pozitívny prístup k druhým:
– úprimný záujem o druhých, o ich názory, hodnoty, pocity, priania (bez ohľadu na to, či sú odlišné od našich)
– záujem o nájdenie riešenia konfliktu, ktoré je pre obe strany výhodné
– záujem o rozvoj vzájomných vzťahov a priateľstva
Ak pri komunikácii niektorý z týchto bodov chýba, nejedná sa už o asertívnu komunikáciu. Neznamená to samozrejme, že takáto komunikácia nie je efektívna alebo že je “zlá”. Je však dobré vedieť, že každá forma komunikácie má svoje prirodzené dôsledky. Oplatí sa ich poznať a počítať s nimi predtým, ako začneme komunikovať.
Nie je to len o technikách
Pokiaľ chcete ovládať asertívnu komunikáciu, nestačí sa naučiť asertívne techniky či uplatňovať svoje asertívne práva. Rovnako dôležité je vnútorné nastavenie. Techniky a vnútorné nastavenie idú ruka v ruke, a je potrebné vytrvalo trénovať a rásť v oboch týchto smeroch, pokiaľ sa chceme naučiť byť naozaj asertívny. Ak máte chuť zažiť asertivitu, spoznať jej techniky a zosúladiť ich s vašim vnútorným nastavením, pozývame vás na interaktívny celodenný workshop – Asertívna komunikácia v každodennom živote.
Prečo je náročné byť asertívny - Prečo sa musíme asertivitu učiť? Prečo pre nás nie je taká prirodzená ako agresívna či pasívna komunikácia a prečo je náročné byť asertívny? Odpoveď môžeme hľadať v tom, ako funguje náš mozog. A to konkrétne jedna jeho časť zvaná amygdala. Tá sa správa ako neustále zapnutý detektor ohrozenia. Skenuje všetky naše vnemy a hľadá v nich čokoľvek, čo by nás mohlo ohroziť. Samozrejme, nejde len o fyzické ohrozenie, aj keď v minulosti bola jej primárna úloha chrániť nás pred predátormi.Amygdala dokáže byť rovnako citlivá, keď niekto ohrozuje náš status, istotu, autonómiu, vzťahy alebo sa ku nám správa neférovo.
Model týchto piatich - potrieb vytvoril David Rock a nazval ho SCARF, podľa začiatočných písmen Status, Certainty, Autonomy, Relatedness a Fairness. Tvrdí, že náš emočný mozog sa snaží chrániť nás vždy, keď niekto tieto potreby napáda, a zároveň sa snaží maximalizovať ich napĺňanie a uspokojovanie. Ak by vás táto téma zaujímala hlbšie, odporúčame knihy Jak pracuje váš mozek a Leadership s klidnou myslí.
Útok alebo útek - v praxi života: problém spočíva v tom, že pre amygdalu je prirodzenou reakciou ustrnutie a následný útok alebo útek. Agresívna komunikácia je pritom komunikačný ekvivalent útoku a pasívna úteku. Tieto reakcie sú do veľkej miery automatické, a spustia v mozgu a v tele celú kaskádu ďalších reakcií, ktoré majú spätne vplyv na naše správanie a prežívanie (napríklad sa vylúčia rôzne hormóny ako adrenalín). Navyše, vnemy sa do amygdaly dostanú skôr, ako do mozgovej kôry, takže amygdala reaguje ešte predtým, ako máme šancu vedome a racionálne vyhodnotiť situáciu.
Asertívna komunikácia - teda nie je prirodzenou reakciou amygdaly. Samozrejme to neznamená, že sa ju nevieme naučiť používať. Vyžaduje však tréning, pretože v podstate musíme preučiť svoj mozog, aby pozastavil reakciu útok alebo únik – a namiesto toho reagoval viac racionálne. Na to je potrebné vybudovať si zvyk, pretože vďaka tomu bude asertívna reakcia postupom času prebiehať automaticky. Často sa učíme o asertivite, nie asertivitu: V tomto spočíva problém klasických školení asertívnej komunikácie. Aj keď dostanete rozsiahle vedomosti o technikách, postupoch či ideálnom vnútornom nastavení, väčšinou takéto školenia trvajú deň-dva, a to je žalostne málo času na vybudovanie si zvyku. Výsledok je, že si ľudia zapamätajú pár techník či spoznajú asertívne práva, ale používajú ich naďalej agresívnym či pasívnym spôsobom.
Treba mať na pamäti - že na jednorazových školeniach môžete nadobudnúť silnú motiváciu a inšpiráciu, ale nedosiahnete zmenu, pokiaľ sa nebudete tréningu venovať aj po workshope. To samozrejme platí aj pre naše workshopy. Preto vám ponúkame viaceré online aj offline nástroje, ktoré vám umožnia trénovať každodenne. Na začiatok pritom stačí, keď budete venovať pár minút denne tomu, že si pospomínate na komunikačné situácie a zamyslíte sa, či ste v nich jednali asertívne. Ak nie, zamyslite sa, na čo presne reagovala vaša amygdala. Položte si otázku sami sebe: Čo bolo spúšťačom “útoku alebo úteku” ...?
Ako vyzerá pravá asertivita?
Byť asertívnym - nie je spočiatku ľahké. Na začiatku je to cesta plná premáhania. Človek to chce mnoho krát vzdať a vrátiť sa k jednoduchším formám reakcií, či už agresívnym, pasívnym alebo manipulatívnym. Asertivita je hlavne o pevnom rozhodnutí a jasnom cieli, ku ktorému sa chceme priblížiť.Je to schopnosť a životný štýl zároveň, ktorý vyžaduje neustálu bdelosť a tréning.Vždy, keď sa povie asertiívna komunikácia alebo asertívny človek, objaví sa mi v mysli predstava tváre, ktorej jedno oko sa pozerá smerom von do sveta na druhých ľudí, sledujúc ich prežívanie a správanie, pričom druhé je nasmerované do vnútra a sleduje svoje vlastné prežívanie a správanie. Asertivita sa teda skladá z dvoch častí:
Prvá časť pozostáva zo súboru hodnôt a komunikačných techník.
Druhá časť je tvorená snahou o pochopenie druhého a snahou o nájdenie riešenia, ktoré prinesie výhru obom stranám. Súbor asertívnych hodnôt a komunikačných techníkPrvou zo základných hodnôt asertivity je rešpekt k druhým ľuďom. Človek žijúci s asertívnym vnútorným nastavením rešpektuje každú bytosť na základnej ľudskej úrovni. Slovo rešpektovať v tomto kontexte je použité ako synonymum pre akceptáciu. Nejedná sa teda o rešpekt vo forme uznania, ktorý si môže niekto získať svojimi zásluhami alebo prístupom.Asertivita ako spôsob života automaticky rešpektuje/akceptuje druhých ľudí s ich názormi a hodnotami.
Druhou základnou hodnotou asertivity je rovnocennosť. Z pohľadu asertivity sme si všetci rovní a ako som spomínal vyššie, všetci máme rovnaké práva a povinnosti. Nikto nie je nad nikoho postavený. Nikto nie je nikomu nadradený.
Treťou hodnotou je zodpovednosť. Asertívny človek preberá zodpovednosť za svoje činy a prežívanie. Uvedomuje si, že jeho myšlienky a emócie sú jeho zodpovednosťou, lebo len on jediný ich môže najviac ovplyvniť. Neobviňuje teda druhých ľudí za to, že zapríčinili jeho správanie.
Od asertívneho človeka - budete ťažko počuť vetu: „Ja som sa naozaj snažil byť kľudný, no to, ako si sa správala, mi nedalo inú možnosť než vybuchnúť a ublížiť ti.“ Asertívny človek by povedal skôr: „Prepáč, že som vybuchol, nezvládol som svoje emócie, mrzí ma to a chápem, ak sa rozhodneš na mňa hnevať.“ So zodpovednosťou úzko súvisí neustála práca na sebe. Asertívny človek si je vedomý, že na to, aby dokázal pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami, musí byť neustále v strehu. Neustále si musí byť vedomý svojho vlastného prežívania, aby v prípade potreby mohol s neželanými emóciami či myšlienkami pracovať.
Neustálym poznávaním - zákonitostí psychiky získava takýto človek množstvo nástrojov, ktoré mu pomáhajú na jeho ceste k vyrovnaným reakciám. Prejavom vnútorných hodnôt je správanie a spôsob komunikácie. Existuje niekoľko asertívnych techník, pomocou ktorých sa dajú komunikovať hodnoty zmienené vyššie. Samotné poznanie asertívnych techník nerobí z nikoho asertívneho človeka. Techniky bez vnútorného nastavenia sú stále len techniky, ktoré môžu byť použité agresívnym či manipulatívnym spôsobom. To isté platí aj pre vnútorné nastavenie. Ak má človek asertívne hodnoty, no nepozná techniky ako ich prejaviť, môže sa stať, že omylom skĺzne do iného druhu komunikácie, čo si spätne môže vyčítať.
Asertivita je ako kladivo - keď nemáte ujasnené hodnoty, môžete ním susedovi v zápale hnevu rozmlátiť dvere. Na druhej strane, ak máte jasno, že susedovi chcete pomôcť, no neviete poriadne držať kladivo v ruke, tak mu asi veľmi nepomôžete a možno dokonca spôsobíte ešte väčšiu škodu. Pochopenie druhého a snahy o nájdenie win-win situácieOko smerujúce von sa neustále pozerá na druhých a snaží sa pochopiť ich správanie a zámery. Sledujeme ich správanie, vyhodnocujeme, aké techniky používajú a snažíme sa prísť na to, aký majú zámer. Čo chcú dosiahnuť. Je totiž možné, že majú dobrý zámer, len ho nevedia odkomunikovať alebo, že majú nepriateľský zámer, ktorý je zabalený do pozlátka manipulatívnych techník.
Pochopením druhých - získavame priestor pre hľadanie spoločnej reči. Môžeme sa pokúsiť dosiahnuť win-win situáciu, v ktorej každá zo zúčastnených strán vyhráva. Nikto teda neodchádza porazený či ponížený, ale naopak, všetci sú s výsledkom spokojní, čo podporuje a utužuje vzájomné vzťahy a dôveru. Ísť po ceste asertivity je namáhavé, no z mojej vlastnej skúsenosti to stojí za to. Tak ako všetko, aj asertivita má svoje výhody a nevýhody. Je len na vás, čo si vyberiete. Pre mňa osobne asertivita znamená maximálne množstvo slobody, ktoré si viem na tomto svete predstaviť. Viem totiž, že to, ako sa v živote mám, je moja vlastná zodpovednosť a to mi dáva silu meniť svet, v ktorom žijem.