Duševné zdravie je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou zdravia. Je potrebné sa starať oň rovnako ako o fyzické zdravie, pretože jedno bez druhého nemôže fungovať. Týmto sa zdôrazňuje, že aj duševné zdravie je viac ako len absencia, neprítomnosť, duševnej poruchy či postihnutia. Duševné zdravie a pohoda sú základom pre také schopnosti, ako sú schopnosť myslieť, cítiť, nadviazať vzťahy s inými ľuďmi, zarábať si na živobytie a tešiť sa zo života. Väčšinou je to tak, že keď nás niečo bolí, tak hneď ideme k lekárovi, ale keď je naša duša nešťastná, odkladáme to tak dlho, ako sa len dá.
Duševné zdravie získalo v posledných rokoch pozornosť nielen odborníkov ale aj verejnosti
Svetovou federáciou pre duševné zdravie (WFMH) bol v roku 1992 vyhlásený 10. október za „Deň duševného zdravia“. Tento deň je zároveň podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou. 10. október slúži na zvýšenie povedomia širokej verejnosti o tom, ako si pestovať a čo najdlhšie udržať duševné zdravie, o tom, aké duševné choroby a s akými následkami najviac trápia ľudí vo svete. Tento deň má význam aj z toho dôvodu, že téma duševného zdravia je u nás dlhé desaťročia tabuizovaná a naša verejnosť má skreslené a nesprávne názory na psychické poruchy. Pritom duševné zdravie sa týka každého z nás. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Z toho vyplýva, že duševnému zdraviu by sa mala venovať rovnaká pozornosť a starostlivosť ako zdraviu telesnému.
Telesné a duševné zdravie - sú vlastne spojené nádoby. Väčšina z nás za najdôležitejšiu hodnotu uvádza zdravie avšak myslí hlavne na telesné zdravie. Na jeho neodmysliteľnú súčasť, duševné zdravie, sa často zabúda. Vplyv psychiky na telesné zdravie dokázali mnohé výsledky pozorovaní. Moderná medicína 20. storočia sa snažila objasniť a vysvetliť súvislosti medzi osobnosťou jednotlivcov, druhmi psychických záťaží, sociálnymi podmienkami a ochorením, ktoré vzniklo. Objasnenie podstaty stresu viedlo k poznaniu zákonitostí, prostredníctvom ktorých psychické traumy, ale aj dlhotrvajúce záťaže menšej citovej intenzity ovplyvňujú systémy žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém a v konečnom dôsledku také komplexné systémy, ako je srdcovocievny systém, látková premena v organizme či jeho obranyschopnosť.
Pri bádaní po rizikových - faktoroch rôznych ochorení sa postupne objasnil nielen vplyv životného štýlu, stravovacích návykov, pracovného zaťaženia a telesnej aktivity, ale aj významný vplyv nálady, postojov, prístupu k ochoreniu a k iným ľuďom na vznik a priebeh akútnych, ale najmä chronických ochorení. Rôzne výskumy v zahraničí i na Slovensku ukazujú, že asi za 50 percentami návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy. Moderný človek si svoje pocity často neuvedomuje, hanbí sa za ich prejavy nielen pred inými, ale aj pred sebou samým. Psychické trápenia prežíva potom prostredníctvom telesných pocitov, ktoré ho privedú k lekárovi. Spojitosť konfliktov s telesným stavom si chorý často neuvedomuje, ich vzájomný vzťah ostáva skrytý a liečba telesných príznakov je neúspešná. Dnes vieme, že psychika ovplyvňuje všetky telesné ochorenia.
Veľký význam - má najmä pri srdcovocievnych ochoreniach (ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, vysoký krvný tlak), ochoreniach tráviaceho traktu (vredová choroba, chronický zápal hrubého čreva),cukrovke, alergických ochoreniach, ale aj nádorových ochoreniach. Aj za mnohými telesnými ťažkosťami, kde sa nezistil žiadny chorobný nález, stoja obyčajné psychické problémy. Patria sem bolesti hlavy, chrbta, závraty, únava, bolesti na hrudníku, bolesti tráviaceho traktu, hnačky alebo zápchy, poruchy spánku. Tento vzájomný vzťah samozrejme platí aj naopak – telesné zdravie ovplyvňuje psychiku. V priamej súvislosti s telesnými poruchami sú najčastejšie depresia a úzkostné stavy. Závažné telesné ochorenie ovplyvňuje celý život človeka, jeho vzťahy k najbližším, k priateľom, ku kolegom. Niekto reaguje strachom, smútkom, beznádejou, iný hnevom, podráždením, hádavosťou. Ochorenie prináša pocit straty kontroly nad sebou, nad vlastným telom. Časté sú pocity nespravodlivosti, strach zo samoty, z opustenia blízkymi.
Depresia - je bežná porucha, ktorá postihne počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Depresia vzniká najčastejšie na začiatku ochorenia, pri nežiaducich účinkoch liečby, sklamaní z pomalého uzdravovania, prípadne pri neúspechu liečenia alebo po návrate ochorenia. Depresia sa prejavuje klasickými príznakmi – smútkom, poruchami spánku, prehĺbenými obavami o svoj zdravotný stav, niekedy aj neopodstatneným strachom zo smrti, pocitmi napätia, nervozitou, neschopnosťou uvoľniť sa, stratou záujmov, stratou sebavedomia. Chorý akoby všetko videl cez čierne okuliare, nevidí pred sebou žiadnu perspektívu, cíti sa bezmocný, bez nádeje na vyliečenie, uvažuje aj o samovražde. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho dôležitého.
Vtedy je psychologicky - zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú zvyčajne úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Pri infarkte srdcového svalu, pri mozgových infarktoch, pri rakovine, cukrovke výskumy dokázali, že mnohí ľudia, ktorí ochoreli na závažné telesné ochorenie, prežili predtým závažnú záťažovú situáciu, na ktorú reagovali depresiou. Tá však ostala nerozpoznaná a neliečená. Dokázané je, že strach, smútok, bezmocnosť, beznádej, poddanie sa ochoreniu jeho priebeh zhoršujú. Naopak odvaha, odhodlanie, nádej, zmysel pre humor, snaha o hľadanie a naplnenie zmyslu života aj v tých najťažších chvíľach, aktivita a pocit vlastnej zodpovednosti za liečbu majú priaznivý vplyv.
Vo svete podľa štatistík WHO pritom len menej ako polovica chorých dostane pomoc. Alarmujúce je, že počet ľudí s diagnostikovanou a liečenou duševnou chorobou sa v posledných dvadsiatich rokoch výrazne zvýšil. Dôvodom nie je len lepšia diagnostika, ale aj absolútny nárast počtu ochorení vo všetkých vekových skupinách, vrátane detí a mládeže. Na Slovensku bolo v roku 2001 evidovaných približne 200 000 ľudí s duševnou poruchou. Za poslednú dekádu roku 2002 sa na Slovensku výrazne zvýšil počet nových prípadov zaevidovaných duševných porúch.
Kým v roku 1992 bolo - v SR zaevidovaných 58 119 nových prípadov ľudí s duševnou poruchou, v roku 2000 to bolo už 66 346 a v roku 2002 stúpol počet nových prípadov až na 76 915. Z toho asi 70% predstavovali ľudia v produktívnom veku od 18 do 65 rokov. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií až 1 589 Slovákov v roku 2012 spáchalo alebo sa pokúsilo o samovraždu. Dlhodobo si dobrovoľný odchod zo sveta volia najmä muži (v minulom roku to bol pomer 499 samovrážd u mužov ku 72 u žien), najviac samovrážd bolo v minulom roku evidovaných u 50-59 ročných ľudí (26%). SR vieme koľko ľudí máme liečených, ale nevieme aký je skutočný výskyt duševných ochorení. A pritom trend nárastu duševných onemocnení v populácii, každým rokom narastá. Téma na zamyslenie nielen pre odborníkov.
Depresia - je bežná porucha, ktorá postihne počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Depresia vzniká najčastejšie na začiatku ochorenia, pri nežiaducich účinkoch liečby, sklamaní z pomalého uzdravovania, prípadne pri neúspechu liečenia alebo po návrate ochorenia. Depresia sa prejavuje klasickými príznakmi – smútkom, poruchami spánku, prehĺbenými obavami o svoj zdravotný stav, niekedy aj neopodstatneným strachom zo smrti, pocitmi napätia, nervozitou, neschopnosťou uvoľniť sa, stratou záujmov, stratou sebavedomia. Chorý akoby všetko videl cez čierne okuliare, nevidí pred sebou žiadnu perspektívu, cíti sa bezmocný, bez nádeje na vyliečenie, uvažuje aj o samovražde. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho dôležitého.
Vtedy je psychologicky - zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú zvyčajne úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Pri infarkte srdcového svalu, pri mozgových infarktoch, pri rakovine, cukrovke výskumy dokázali, že mnohí ľudia, ktorí ochoreli na závažné telesné ochorenie, prežili predtým závažnú záťažovú situáciu, na ktorú reagovali depresiou. Tá však ostala nerozpoznaná a neliečená. Dokázané je, že strach, smútok, bezmocnosť, beznádej, poddanie sa ochoreniu jeho priebeh zhoršujú. Naopak odvaha, odhodlanie, nádej, zmysel pre humor, snaha o hľadanie a naplnenie zmyslu života aj v tých najťažších chvíľach, aktivita a pocit vlastnej zodpovednosti za liečbu majú priaznivý vplyv.
Vo svete podľa štatistík WHO pritom len menej ako polovica chorých dostane pomoc. Alarmujúce je, že počet ľudí s diagnostikovanou a liečenou duševnou chorobou sa v posledných dvadsiatich rokoch výrazne zvýšil. Dôvodom nie je len lepšia diagnostika, ale aj absolútny nárast počtu ochorení vo všetkých vekových skupinách, vrátane detí a mládeže. Na Slovensku bolo v roku 2001 evidovaných približne 200 000 ľudí s duševnou poruchou. Za poslednú dekádu roku 2002 sa na Slovensku výrazne zvýšil počet nových prípadov zaevidovaných duševných porúch.
Kým v roku 1992 bolo - v SR zaevidovaných 58 119 nových prípadov ľudí s duševnou poruchou, v roku 2000 to bolo už 66 346 a v roku 2002 stúpol počet nových prípadov až na 76 915. Z toho asi 70% predstavovali ľudia v produktívnom veku od 18 do 65 rokov. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií až 1 589 Slovákov v roku 2012 spáchalo alebo sa pokúsilo o samovraždu. Dlhodobo si dobrovoľný odchod zo sveta volia najmä muži (v minulom roku to bol pomer 499 samovrážd u mužov ku 72 u žien), najviac samovrážd bolo v minulom roku evidovaných u 50-59 ročných ľudí (26%). SR vieme koľko ľudí máme liečených, ale nevieme aký je skutočný výskyt duševných ochorení. A pritom trend nárastu duševných onemocnení v populácii, každým rokom narastá. Téma na zamyslenie nielen pre odborníkov.