Emocionálna inteligencia je veľmi dôležitá u človeka

Emocionálna inteligencia

Emcionálna inteligencia je dôležitá pre každého jedinca. Svetovo uznávaný bestseller Daniela Golemana o emocionálnej inteligencii priniesol dôkazy, že náš pohľad na ľudskú inteligenciu je príliš zúžený, nevšímame si celý rad významných schopností, ktoré sú nesmierne dôležité pre životný úspech. Dnes je pojem „emocionálna inteligencia“ bežnou súčasťou nášho jazyka. Na základe nových výskumov mozgu a správania Goleman predstavuje faktory, vďaka ktorým sa ľuďom s vysokým IQ v živote nedarí a ľuďom s nižším intelektom sa darí prekvapujúco dobre. Tieto faktory – medzi ne patrí sebauvedomenie, sebadisciplína a empatia – spolu predstavujú iný pohľad na inteligenciu a nie sú to vrodené vlastnosti. Hoci sa emocionálna inteligencia formuje skúsenosťami v detstve, môže sa rozvíjať a posilňovať aj v dospelosti a prinášať okamžité zlepšenia v oblasti zdravia, vzťahov a práce.

Emocionálna inteligencia je pre život každého jedinca nesmierne dôležitá a významná.

Rozruch okolo emocionálnej inteligencie v súčasnosti súvisí s jej významom pre výchovu a vzdelávanie detí, ale aj s jej presahom do pracovného procesu a do medziľudských vzťahov. Výskumy poukazujú na to, že emocionálne schopnosti, ktoré spôsobujú, že dieťa je vnímané svojimi učiteľmi ako nadšený žiak alebo že je obľúbené medzi rovesníkmi, mu pomáhajú aj po dvadsiatich rokoch v jeho povolaní alebo manželstve.

Na dôležitosť emocionálnej - inteligencie poukazuje napríklad výskum vykonaný v laboratóriách Bell Labs. Výskumníci sa snažili zistiť, prečo niektorí vedci podávajú horšie výkony ako ich kolegovia, aj keď sú na rovnakej intekektuálnej úrovni. Skúmali elektronickú poštu všetkých vedcov a zistili, že zamestnanci, ktorí boli neobľúbení kvôli svojim zníženým emocionálnym a sociálnym schopnostiam, boli ignorovaní svojimi kolegami rovnakým spôsobom, akým deti ignorujú svojich spolužiakov v škole. Výskum dospel k záveru, že príčinou zníženého pracovného výkonu je spoločenská izolácia vyvolaná predovšetkým nízkou úrovňou emocionálnej inteligencie. Goleman vo svojej knihe opisuje, že emocionálnej inteligencii sa na rozdiel od IQ dá naučiť, ak deťom dáme priaznivé podmienky na jej rozvíjanie. Goleman dokonca považuje emocionálnu inteligenciu za dôležitejšiu ako všeobecnú inteligenciu v súvislosti so školskou a pracovnou úspešnosťou a s úspešnosťou v osobnom živote.

„Všeobecný inteligenčný faktor“ - ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosiahnutí šiesteho roku života dieťaťa. Emocionálna inteligencia (označovaná ako EQ), bola po prvýkrát definovaná ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahrňuje schopnosť sledovať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní.“ Jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu. Nemôžeme ľahko a exaktne merať väčšinu osobnostných a sociálnych čŕt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich v deťoch rozpoznať a uznať, že sú dôležité.
 
Emocionálna inteligencia - je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme o EQ povedať, že je jedným zo základov úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky...), potrebujeme pre bežné i špecifické fungovanie osobnosti aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne). Ako treba rozvíjať emocionálnu inteligenciu?
 
Rozpoznanie a označenie emócie. Zvyčajne sprievodným znakom prežívania emócie je aj zmena fyzična (zrýchlený dych, studený pot, stuhnutá šija, bolesť brucha a pod.) – potreba pátrať po emócii a dôležité je ju vhodne pomenovať.
Porozumenie emóciám. Môže byť jednoduchá alebo komplexná emócia. Riaditelia sú neraz dostatočne zamestnaní riešením problémov iných, že ani nemajú čas sa zastaviť a porozumieť vlastným emóciám. Je dôležité vedieť, prečo sa v niektorých situáciách cítime radostne a iné nám naopak prinášajú zlosť. Toto porozumenie je polovica cesty k tomu, aby sme boli schopní modifikovať či zmeniť dané správanie.
Vyjadrenie emócie. Riaditelia často hovoria, že svoje emócie skrývajú pred svojimi spolupracovníkmi. Špeciálne, pokiaľ sa jedná o negatívne emócie, ktoré v daných situáciách či k daným osobám cítia. Práve to je dôvod, prečo manažéri a vedúci pracovníci častejšie prežívajú stres a problémy s tým spojené – skrývajú svoje skutočné pocity a nasadzujú šťastné tváre. Náročné konverzácie sú pritom na ich dennodennom poriadku. Efektívni lídri nastavujú kultúru, v ktorej je chyba či konflikt očakávaný (neraz i vítaný). Za podmienky, že je prítomný vzájomný rešpekt, vedia dokonca z komplikácii vyjsť všetci posilnení.
Regulovanie emócií. S rastúcimi výzvami sa zároveň ponúka väčšia príležitosť na strategické uvažovanie o tom, ako sa v ďalších podobných situáciách možno zachovať a čo tým možno dosiahnuť

Význam a prínos emocionálnej inteligencie - pre osobný i profesijný úspech je rozsiahly. Je základnou zručnosťou potrebnou pre vykonávanie mnohých povolaní, môže pomôcť pri dosahovaní akademických i profesijných úspechov, môže zlepšovať vzťahy a posilňovať komunikačné zručnosti a ďalšie. Bar-On (1997) dokonca tvrdí, že ľuďom s vyšším EQ sa všeobecne darí lepšie, než tým s nižším EQ, bez ohľadu na IQ. Veľa sa diskutovalo o prínosoch vyučovania EI na školách, najmä s ohľadom na predpoklad, že z emocionálne inteligentných detí vyrastú emocionálne inteligentní dospelí. Emocionálna inteligencia ovplyvňuje:

        Tvoj výkon v škole či v práci. Vysoká emocionálna inteligencia ti môže pomôcť orientovať sa v spleti sociálnych vzťahov na pracovisku, viesť a motivovať ostatných a dosahovať kariérne úspechy. Dokonca mnohé spoločnosti pri výbere budúcich zamestnancov považujú EQ za rovnako dôležité ako technické zručnosti a pred prijatím do zamestnania používajú testovanie EQ.

       Tvoje fyzické zdravie. Ak nedokážeš zvládnuť svoje emócie, pravdepodobne nezvládaš ani stres. To môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Nekontrolovaný stres zvyšuje krvný tlak, oslabuje imunitný systém, zvyšuje riziko infarktu a mozgovej mŕtvice, prispieva k neplodnosti a urýchľuje starnutie. Prvým krokom k zlepšeniu emocionálnej inteligencie je naučiť sa zvládať stres.

       Tvoje duševné zdravie. Nekontrolované emócie a stres môžu ovplyvniť aj tvoje duševné zdravie a náchylnosť na úzkosť a depresiu. Ak nedokážeš porozumieť svojim emóciám, zmieriť sa s nimi resp. ich zvládať, budeš mať ťažkosti s vytvorením pevných vzťahov. To môže spôsobiť, že sa budeš cítiť osamelý a izolovaný a ďalej zhoršovať problémy s duševným zdravím.

          Tvoje vzťahy. Keď sa naučíš chápať a ovládať svoje emócie, budeš lepšie vedieť vyjadriť, ako sa cítiš, a tiež pochopiť, ako sa cítia ostatní. Umožní ti to efektívnejšie komunikovať a budovať pevnejšie vzťahy v práci i v osobnom živote.

        Tvoju sociálnu inteligenciu. Dobre poznať svoje vlastné emócie je dôležité pre život v spoločnosti, keďže nás to spája s inými ľuďmi a svetom okolo nás. Sociálna inteligencia ti umožňuje rozoznať priateľa od nepriateľa, odhadnúť záujem inej osoby o teba, znížiť stres, prostredníctvom sociálnej komunikácie harmonizovať svoj nervový systém a cítiť sa milovaný a šťastný.

Emocionálnu inteligenciu - získavame identifikáciou (a kontrolou) našich vlastných pocitov ako aj pocitov ostatných. Okrem toho ju využívame na rozhodovanie v aktuálnej situácií. Napríklad, dokážeme porozumieť aktuálnemu kontextu na základe výrazu tváre ľudí okolo nás. Štúdie ukázali, že ľudia s vysokým EQ majú lepšie duševné zdravie, výkon v práci a lídrovské zručnosti, hoci sa nepreukázali žiadne kauzálne vzťahy a takéto zistenia sa pravdepodobne dajú pripísať skôr všeobecnej inteligencii a špecifickým osobnostným črtám ako samotnej emocionálnej inteligencii.
 
Sociálna inteligencia - sa vyvíja skúsenosťami s ľuďmi a učíme sa ju pomocou úspechov a zlyhaní v sociálnom prostredí a sociálnom kontexte. Podľa sociológa R. Honeywilla je sociálna inteligencia súhrnom sociálneho uvedomenia a sebapoznania, rozvinutých spoločenských presvedčení a postojov a kapacity a chuti riadiť komplexné sociálne zmeny. Psychológ N. Humphrey verí, že je to skôr sociálna inteligencia než kvantitatívna inteligencia, ktorá definuje kto sme ako ľudia.