Dôležitejšie ako liečenie psychických problémov je včasná prevencia a osveta, ale aj včasná diagnostika a liečba. To môže zabrániť vzniku a rozvoju duševných porúch, ich ďalšiemu zhoršeniu, čo by vyžadovalo psychologickú, psychoterapeutickú alebo aj psychiatrickú liečbu dlhodobejšiu. Všetky duševné poruchy a ochorenia je možné diagnostikovať a liečiť mimo nemocnicu, či už ambulantne alebo v stacionári, ak príznaky nie sú príliš silné a nevyvolávajú správanie, ktoré môže byť nebezpečné pre postihnutého pacienta alebo iné osoby. Psychická porucha je v skutočnosti zadefinovateľná ako súbor takých vzorcov v myslení, cítení, vnímaní či správaní človeka, Psychické (tiež mentálne či duševné) poruchy sa v minulosti označovali ako duševné choroby. Tento názov evokoval, že ide o reálne choroby duše či mozgu. Avšak medzi chorobami v pravom slova zmysle a duševnými poruchami existuje celý rad odlišností.
Keďže hovoríme o psychických poruchách, ich „príznaky“ nemajú telesnú podobu, ale psychickú.
Máloktoré z nich majú známu univerzálnu príčinu. Často nie je ani jednoznačne diagnostikovateľné, kedy človek tú-ktorú poruchu už má a kedy ešte nie. Aj preto sa už v súčasnosti zavádzajúce pomenovanie duševné choroby nepoužíva a bol vystriedaný slovom poruchy. A predsa ani toto slovo nie je omnoho šťastnejšie, nakoľko presne tak isto ako slovo choroby evokuje, že je niečo chybné, narušené, „nie v poriadku“. Vhodnejší názov by mohol byť napríklad „duševé inakosti“, čo by napovedalo, že v mysliach ľudí, ktorí na ne trpia, niečo funguje inak, než v mysliach štatistickej väčšiny ľudí. Nie horšie ani nesprávne – jednoducho inak, a táto inakosť robí ich životy v ľudskej spoločnosti oproti „tým normálnym“ ťažšími.
Problémy so spánkom - ľudia, ktorí majú nejaký psychický problém, majú zároveň aj ťažkosti s ranným vstávaním a zisťujú, že spia viac než zvyčajne. To často znamená, že sa cítia vyčerpaní a že sa im zvládanie bežných aktivít zdá ťažšie než inokedy. Ľudia s úzkosťou často uvádzajú, že sa im ťažko zaspáva, pretože sa pred spánkom strachujú. A ak zaspia, ráno sa im potom ťažko vstáva. Uvádzajú tiež, že majú počas spánku zakusnutú sánku alebo škrípu zubami. Niektorí ľudia zase nemôžu v noci vôbec pokojne a nerušene spať.
Fyzické príznaky – ľudia si myslia, že len preto, že je choroba psychického rázu, neprejavuje sa aj fyzicky. Mnoho ľudí s úzkosťou však zažíva aj fyzické príznaky ako nevoľnosť, trasenie sa, potenie či záchvaty paniky. Ľudia s depresiou majú menej energie, kvôli čomu sa im zdá ťažké starať sa o seba. Nechce sa im napríklad pripravovať si pre seba jedlo alebo starať sa o osobnú hygienu.
Problémy s koncentráciou – ak je vaša myseľ zaneprázdnená mentálnym problémom, môže byť zložité jasne premýšľať či hovoriť. Môže sa vám tiež zdať, že si ťažšie pamätáte veci a horšie sa koncentrujete. Ak zisťujete, že vaša koncentrácia je horšia než zvyčajne alebo máte problémy s dôslednosťou a rozhodovaním, môže ísť o symptóm duševného problému.
Rušenie sociálnych väzieb – vyhýbate sa v poslednom čase rôznym udalostiam či stretnutiam s vašimi známymi a rodinou, na ktoré si sa inokedy tešili? Ak máte takéto pocity niekoľko týždňoch alebo sa dokonca zhoršujú a už sa netešíte z vecí, ktoré by vás inokedy tešili, môže ísť o príznak depresie.
Ako sa starať o duševné zdravie
O tom ako sa starať o svoje duševné zdravie porozprával doktor psychiatrie Petr Hejzlar, ktorý odporúča dodržiavať nasledujúce kroky:
1. Pamätajte na svoju pohodu. Zabezpečte si dostatok spánku, čerstvý vzduch a vyváženú stravu
2. Pohybujte sa, nájdite si nejakú fyzickú aktivitu, ktorá vás baví a po ktorej je vám dobre
3. Doprajte si čas na svoje vlastné myšlienky a pocity. Každý deň si na určitý čas vypnite počítač, telefón a televízor.
4. Buďte súčasťou nejakej skupiny. Venujte čas ľuďom, s ktorými vám je dobre
5. Všetci máme občas zlú náladu. To je prirodzené. Ak však máte zlú náladu niekoľko týždňov, je potrebné vyhľadať pomoc.
6. Nastavte si dôležité ciele. Zvoľte si také ciele, ktoré vás motivujú, ale nepohlcujú
7. Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi
Keďže hovoríme o psychických poruchách, ich „príznaky“ nemajú telesnú podobu (ako napríklad bolesť hrdla či horúčka), ale psychickú. Týkajú sa teda nášho vnútorného života alebo určitých aspektov nášho správania. Avšak i slovo syndróm pochádza zo sveta medicíny a nesie so sebou preto určité, pre medicínu typické predpoklady. To, čo robí zo súboru symptómov jeden syndróm, robí ich spoločný menovateľ, ktorým by mal byť určitý chorobný proces. V prípade psychických porúch preto intuitívne predpokladáme, že by ich mal zapríčiňovať objektívny chorobný proces v mozgu. Takýto predpoklad však zďaleka nie je možné považovať za univerzálny vedecký fakt.
Problémy so spánkom - ľudia, ktorí majú nejaký psychický problém, majú zároveň aj ťažkosti s ranným vstávaním a zisťujú, že spia viac než zvyčajne. To často znamená, že sa cítia vyčerpaní a že sa im zvládanie bežných aktivít zdá ťažšie než inokedy. Ľudia s úzkosťou často uvádzajú, že sa im ťažko zaspáva, pretože sa pred spánkom strachujú. A ak zaspia, ráno sa im potom ťažko vstáva. Uvádzajú tiež, že majú počas spánku zakusnutú sánku alebo škrípu zubami. Niektorí ľudia zase nemôžu v noci vôbec pokojne a nerušene spať.
Fyzické príznaky – ľudia si myslia, že len preto, že je choroba psychického rázu, neprejavuje sa aj fyzicky. Mnoho ľudí s úzkosťou však zažíva aj fyzické príznaky ako nevoľnosť, trasenie sa, potenie či záchvaty paniky. Ľudia s depresiou majú menej energie, kvôli čomu sa im zdá ťažké starať sa o seba. Nechce sa im napríklad pripravovať si pre seba jedlo alebo starať sa o osobnú hygienu.
Problémy s koncentráciou – ak je vaša myseľ zaneprázdnená mentálnym problémom, môže byť zložité jasne premýšľať či hovoriť. Môže sa vám tiež zdať, že si ťažšie pamätáte veci a horšie sa koncentrujete. Ak zisťujete, že vaša koncentrácia je horšia než zvyčajne alebo máte problémy s dôslednosťou a rozhodovaním, môže ísť o symptóm duševného problému.
Rušenie sociálnych väzieb – vyhýbate sa v poslednom čase rôznym udalostiam či stretnutiam s vašimi známymi a rodinou, na ktoré si sa inokedy tešili? Ak máte takéto pocity niekoľko týždňoch alebo sa dokonca zhoršujú a už sa netešíte z vecí, ktoré by vás inokedy tešili, môže ísť o príznak depresie.
Ako sa starať o duševné zdravie
O tom ako sa starať o svoje duševné zdravie porozprával doktor psychiatrie Petr Hejzlar, ktorý odporúča dodržiavať nasledujúce kroky:
1. Pamätajte na svoju pohodu. Zabezpečte si dostatok spánku, čerstvý vzduch a vyváženú stravu
2. Pohybujte sa, nájdite si nejakú fyzickú aktivitu, ktorá vás baví a po ktorej je vám dobre
3. Doprajte si čas na svoje vlastné myšlienky a pocity. Každý deň si na určitý čas vypnite počítač, telefón a televízor.
4. Buďte súčasťou nejakej skupiny. Venujte čas ľuďom, s ktorými vám je dobre
5. Všetci máme občas zlú náladu. To je prirodzené. Ak však máte zlú náladu niekoľko týždňov, je potrebné vyhľadať pomoc.
6. Nastavte si dôležité ciele. Zvoľte si také ciele, ktoré vás motivujú, ale nepohlcujú
7. Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi
Keďže hovoríme o psychických poruchách, ich „príznaky“ nemajú telesnú podobu (ako napríklad bolesť hrdla či horúčka), ale psychickú. Týkajú sa teda nášho vnútorného života alebo určitých aspektov nášho správania. Avšak i slovo syndróm pochádza zo sveta medicíny a nesie so sebou preto určité, pre medicínu typické predpoklady. To, čo robí zo súboru symptómov jeden syndróm, robí ich spoločný menovateľ, ktorým by mal byť určitý chorobný proces. V prípade psychických porúch preto intuitívne predpokladáme, že by ich mal zapríčiňovať objektívny chorobný proces v mozgu. Takýto predpoklad však zďaleka nie je možné považovať za univerzálny vedecký fakt.