Psychológia odpustenia

Odpustenie nie je amnestia, skôr vzácne korenie, a tak s ním treba aj zaobchádzať. Je však odpusiť taký problém ? Nie je to tak, že keď vám alebo niekomu inému iný človek vážne ublíži, musíme mu odpustiť, aby ste mali v duši pokoj. Zvlášť vo fatálnych prípadoch poznamenávajúcich naše životy môže ísť o niečo takmer nemožné. Je normálne, keď po nich proces odpustenia trvá týždne a trebárs aj mesiace, roky. Tu majú výhodu veriaci ľudia, pre ktorých je oporou Boh, vnášajúci do ich životov väčší pocit bezpečia a spolupatričnosti. Ak vieme, prečo je dobré odpustiť aj veľmi zlé činy, nemusíme sa trápiť, keď sa nám to hneď nepodarí.

Dôležité je, že pri dobrej vôli - a niekedy aj podpore, budeme úspešní. Rovnako tak je normálne, keď je po odsúdenom (nie pravdepodobnom) vinníkovi žiadaný trest. To sú tie ťažké chvíle, keď odpustíte zločin, ale predáte vinníka spravodlivosti (polícii v prípade zločinu, alebo Bohu v prípade, že sa na previnenie vzťahuje morálne vyššia spravodlivosť) neznamená to, že ste odpustili nedostatočne, že by ste mali cítiť vinu a nemáte nárok na vytúženú úľavu. Nič také. Dosiahnutie spravodlivosti je pre vyrovnanosť duše nesmierne dôležité a ide o inú kategóriu.

Tiež je pravdou, že ak - je vo vážnych prípadoch odpustenie príliš ľahko oznámené vinníkovi, môže ho brať ako bezcenné a minie sa účinku, s ohľadom na vinníka, aj na konečné pocity obete, ktoré by potom mali byť upokojené. Ide o prípady celej škály ublíženia, od opakovaného zatajovania poznámok dieťaťa v žiackej knižke, po manželskú neveru alebo agresívne napadnutie, slovné alebo fyzické. Ako to teda urobiť, aby odpustenie zasialo zrnko mieru? Najprv si s vinníkom pohovoriť z očí do očí a pokúsiť sa mu ukázať, čo urobil nesprávne. Potom môžete odpustenie spracovávať v sebe a v rozhovore s vinníkom otvoriť tému odpustenia a zmierenia, radí Jaro Křivohlavý.

Zaujímavý výsledok priniesla - štvorročná štúdia doktora Jamesa McNultyho, zameraná na spolužitie dlhodobých partnerov a ich prístup k riešeniu problémov. Výsledok bol tento: kto vedel odpúšťať, bol šťastnejší, menej neurotický a okoliu sa javil príjemnejšie. Tolerancia, zhovievavý prístup krátkodobo dokázal negatívny prejav správania sa partnera zmierniť.

Lenže z dlhodobého hľadiska - na tom boli najlepšie tí, ktorí s odpúšťaním nakladali ako so šafranom a boli prísnejší. Ich partneri v dlhodobom horizonte nakoniec zlepšili svoje negatívne prejavy správania sa, zatiaľ čo partneri prvej, ľahko odpúšťajúcej skupiny išli v starých koľajach. Ak to chcete povedať kresťanskou terminológiou, tak stále hrešili. Možno menej, ale len o trochu, takže sa vlastne oproti pôvodnému stavu veľa nezmenilo. Vnútorné postoje, ktoré nám bránia zlepšiť vzťahy s druhými ľuďmi i so sebou samým:

- Odpúšťanie rovná sa slabosť
- Odpustenie rovná sa súhlas
- Odpustiť je potrebné rýchlo, inak to nemá zmysel
- Bez ospravedlnenia niet odpustenia
- Tým, že neodpustím, získam nad druhým kontrolu
- Odpúšťaním dosiahnem lásku a rešpekt ostatných, môžem nimi potom beztrestne manipulovať
- Keď odpustím, musím zabudnúť

Odpúšťanie nie je výsada - ani zásluha, nie je to právo ani povinnosť, len prirodzený zdravý ľudský postoj ku krivdám, menším aj obrovským, ktoré sa každému v živote dejú. Kto ho povýši na umenie, zabezpečí si väčšiu spokojnosť, bohatší život aj lepšie zdravie. Vlastne to nie je umenie v pravom slova zmysle, skôr umelecké remeslo. Nadanie v podobe pozitívne vyladenej mysle dané genetickou výbavou do vienka ho významne uľahčuje. Pri zapojení zručnosti, práce na sebe a vysokej motivácii (čítaj túžby) sa k nemu ale môže dostať každý. Keď už nie sám, s pomocnou rukou psychológa či psychoterapeuta. Nikto netvrdí, že je to ľahké, najmä keď máme odpúšťať vo fatálne situácii. Je to však možné! 

Odpúšťanie je veľká - psychologická, filozofická i náboženská téma, zaoberá sa ním Biblia, rovnako ako hinduistická Bhagavadgíta, starogrécka mytológia, rovnako ako toltécka múdrosť alebo napríklad budhistická cesta osvietenia. Na odpustenie sú nabalené otázky trestu, pomsty, násilia, viny, svedomia, uvedomovania si dôsledkov nášho konania, slobodnej vôle, ktorej jedinou možnosťou je odpustiť. Niet divu, že po nás schopnosť odpúšťať vyžadujú všetky vyspelé morálne i náboženské tradície naprieč kultúrami, je totiž zásadnou ľudskou skúsenosťou a má podstatný význam pre formovanie ľudskej bytosti.

Prečo sa učiť odpúšťať - odpoveď je prostá. Aby sme zvyšok života neprežili v trýznivých pocitoch nepohody, zloby, nenávisti. Aby sme so sebou zbytočne nevláčili ťažké bremeno. Aby sme uvoľnili priestor pozitívnym emóciám, najmä radosti. Aby sme boli spokojnejší a zdravší. Odpustenie je jednou z charakteristík lásky, povedal známy psychológ Jaro Křivohlavý, ktorý sa témou odpustenia zaoberá a tiež ho popularizuje. Nikto pritom nespochybňuje, aké to býva niekedy ťažké. Odpustenie vážneho previnenia sa môže zdať naivné, nelogické, neprekonateľné. Pokiaľ ale zbierame silu a cítime, že by sme sa o to mali pokúsiť, sme na dobrej ceste. Viesť nás môže dobrá ľudská skúsenosť s odpúšťaním. Odpustenie prináša úľavu a bráni ďalšiemu bezpráviu. Tomu, kto odpúšťa, upevňuje zdravie fyzické i psychické. Odpustenie a zmierenie dokáže uvoľniť liečivé sily. Zatvrdnutosť, neschopnosť odpúšťať, naopak, môže spustiť kvôli akumulovanému napätiu, nadmernému stresu a negatívnym myšlienkam chorobu. Patrí do oblasti psychosomatiky.

Označenie SQ je zo súdka IQ - (inteligenčný kvocient) a EQ (emocionálny kvocient). Znamená spirituálny, čiže duchovný kvocient. Termín SQ začal v roku 1997 používať spisovateľ a kouč, jeden z predstaviteľov leadershipu Danah Zohar, v súvislosti s firemnou psychológiou, a tam je tiež dodnes bádateľské zázemie pre tento faktor úspešného života. S duchovným kvocientom pracuje napríklad v českom prostredí známy americký pedagóg a podnikateľ Stephen Covey a rad ďalších autorov. Ide v podstate o schopnosť využiť duchovné prostriedky pri riešení každodenných problémov a nerovná sa automaticky miere religiozity. Ide predovšetkým o mieru zmierlivosti, dôvery, pokory, vďačnosti, skromnosti, viery. Vysoká miera SQ preukázateľne zlepšuje a predlžuje život.