Čo je psychoterapia ? Ako funguje a pôsobí ? Aké sú zákonitosti psychoterapeutickej pomoci ? Ľudia ani často nevedia, odkiaľ získavajú predstavu o tom, čo je psychoterapia. Niekedy to je film, niekedy článok na internete, inokedy možno vtipná anekdota. Čia je to chyba? Vo väčšine spoločenských oblastí sa riadime premisou „neinformovanosť neospravedlňuje“. O čo viac by to malo platiť v starostlivosti o zdravie.
Psychoterapia je cielavedomý a odborný liečivý proces medzi psychoterapeutom a jeho klientom
Moja kolegyňa má na psychoterapiu „svoj“ názor a je to názor podložený skúsenosťou. Keby som sa pokúsila zhrnúť ho a použiť pri tom jej slová, znel by asi takto: „Vy, psychoterapeuti si môžete s človekom robiť vlastne čokoľvek. Keď idem k lekárovi, tak je to síce obdobné, ale už mám predsa len viac skúseností a tým aj predpokladov, ako sa asi doktor v nemocnici bude správať a čo sa očakáva odo mňa – od pacienta. Ale keď som sa prvý krát ocitla na psychoterapii, bol to šok! Úplne neinformovaná, dezorientovaná, bez návodu na použitie… no proste des. Samozrejme, že som očakávala dobré rady, čo vyplývalo z môjho laického pohľadu na psychoterapeuta ako radcu a pomáhača. Odchádzala som veľmi sklamaná.“
Ľudia ani často nevedia - odkiaľ získavajú predstavu o tom, čo je psychoterapia. Niekedy to je film, niekedy článok na internete, inokedy možno iba vtipná anekdota. Čia je to chyba? Vo väčšine spoločenských oblastí sa riadime premisou „neinformovanosť neospravedlňuje“. O čo viac by to malo platiť v starostlivosti o vlastné zdravie. Možno chcem priveľa. Keď sa zamyslím, kde by som ja hľadala informácie, keby som sa chystala na prvé psychoterapeutické sedenie, hneď ma napadne internet. Internet je silný informátor, ale aj desinformátor. Keby som nebola človek, ktorý sa vo svete duševného zdravia dlhodobo pohybuje, zrejme aj ja by som išla na moju prvú psychoterapiu s prílišnými alebo primalými, ale každopádne s nerealistickými očakávaniami.
Návod na použitie
Aby som bola férová, nebudem klásť celú zodpovednosť za (ne)informovanosť iba na klienta (pacienta, človeka hľadajúceho pomoc, atď.) Povinnosťou psychoterapeuta je informovať klienta o tom, čo je a čo nie je psychoterapia a tým zreálniť jeho očakávania. Rovnako patrí k etike práce, nasmerovať ho na iných odborníkov a poskytnúť ďalšie možnosti pomoci. Tak sa klient môže slobodne rozhodnúť, že napríklad nechce dlhodobú psychoterapiu, ale viac mu na jeho problém sedí manželský a rodinný poradca. Alebo jej dokonca postačí vyrozprávať sa a vyplakať kamarátke na ramene.
Niekedy laickej verejnosti - robí problém rozlíšiť, kedy majú ísť za psychológom a kedy za psychiatrom, ale čo ak sa dostanú do dilemy „psychoterapia alebo poradenstvo?, alebo ešte ďalšia dilema „psychoterapia dynamická, KBT, Virginie satirovej alebo Gestalt?“. Moje vodítko je nasledujúce: pozrite si stránku www.psyche.sk a v téme „psychoterapia“ sa dozviete snáď všetky dôležité informácie, napríklad čo to vlastne psychoterapia je, o jej cieľoch a prostriedkoch, ako sa pri psychoterapii postupuje, ako sa má a nemá správať psychoterapeut a v neposlednom rade jej pozitíva a negatíva. Je to veľmi jednoduché a prehľadné a týmto aj veľmi pekne ďakujem autorom spomínanej psyche.sk za námahu, ktorú si dali pri preberaní podstatných informácií od tých nepodstatných, aby nám to uľahčili.
Správanie psychoterapeuta a psychológa - kódex:
Správanie psychoterapeuta má byť v intenciách základných pravidlách spoločenského správania a morálky. Navyše by sa mal správať aj podľa Etického kódexu psychoterapeuta.
Psychoterapeut by mal:
• základnou etickou zásadou psychoterapeuta má byť konanie pre dobro klienta, vedome mu nepoškodiť a zachovávať dôvernosť informácií
• rešpektovať a prijať klientovo osobné tempo, jeho osobnosť a jeho život
• byť empatický voči klientovi a zaujímať sa o neho
• vedieť jasne a zrozumiteľne vysvetliť čo navrhuje, čo sa deje a čo môže nastať v psychoterapii
• vedieť preukázať svoju odbornosť a spôsobilosť vykonávať psychoterapiu
• dodržiavať etické záasady – pozri etický kódex
• dodržiavať mlčanlivosť tzv. terapeutické tajomstvo - je zaviazaný lekárskym tajomstvom, ochranou osobných údajov klienta, ochranou osobnostnej aj telesnej intergrity klienta, a získavanie informácií je obmedzené len na terapeutický čas
• v prípade špecifických prípadov – supervízia, výpoveď pred súdom, konzultácia prípadu, výskum a publikovanie – je možné informácie z terapeutických sedení posunúť ďalej, ale za podmienky zachovania anonymity klienta a po dohode s ním
• dohodnúť a dodržiavať platobné podmienky /dohoda o cene, vystavenie účtovných dokladov ako sú faktúra alebo príjmový lístok/
• dodržiavať základné pravidlá spoločenského správania
• zabezpečiť bezpečné a dôverné prostredie
• mať dostatok času a dodržiavať základné hranice /termín, čas, miesto/
Psychoterapeut by nemal:
• stigmatizovať klienta/pacienta - vysmievať sa mu, znevažovať, nadávať alebo akýmkoľvek spôsobom znižovať jeho hodnotu
• vyvolávať neprimerané nerealistické očakávania alebo vieru v efekt a výsledky psychoterapie
• moralizovať, obviňovať, vyčítať a klásť požiadavky, ktoré klient nemôže splniť /ako podmienku pre zlepšenie zdravotného stavu či vyliečenie/
• bagatelizovať problémy klienta, brať ho „naľahko“ – „vzchopte sa, to nič nie je“ a pod.
• nevšímať si jeho obavy, pochybovať o problémoch, suicidálnych úmysloch
• zneužívať informácie, toré sa dozvie v rámci psychoterapie
• vynášať, prezrádzať informácie bez predchádzajúceho súhlasu od klienta/pacienta
• stretávať sa s klientom mimo psychoterapeutickej situácie
• využívať a zneužívať klienta pre svoje potreby /materiálne, fyzické, emocionálne/
• rozvíjať svoje vlastné problémy a zahlcovať klienta počas psychoterapie
• ponúkať sexuálne návrhy ani inak zneužívať klientovu dôveru
• dotýkať sa klienta, ak to nie je dohodnuté v kontrakte a bez jeho súhlasu
• dávať si pozor na rady, manipulovať s pacientom, rozhodovať za pacienta /hlavne v závažných rozhodnutiach/